Dovolenka v Borovnej 2017Danuša Meňhartová |
|
Pre poznávanie Vysočiny sme sa rozhodli v roku 2005. V malej dedinke Borovná, ležiacej necelých 6 kilometrov od Telče, sme našli u pani Libušky Kvapilovej dobrú základňu pre naše výlety. Do apartmánu v Dvůr Borovné sme sa opakovane vracali aj v ďalších rokoch.
V máji 2017 som našla na telčskej stránke, že v dňoch 24. - 27.7.2017 bude 21. ročník akcie Balóny nad Telčí. A to bol dobrý dôvod, aby sme si v Dvůr Borovné opäť zabezpečili ubytovanie. Vo štvrtok 24. augusta sme sa takmer po 7-hodinovej ceste ubytovali v našom apartmáne. O ôsmej vládla vo veľkom dvore príjemná večerná atmosféra. "Dvůr" bol postavený v 17. storočí a pôvodne patril telčským grófom. Starý otec terajšej domácej pani kúpil v roku 1926 statok od štátu a hospodáril na ňom až do roku 1956. V roku 1996 sa vnučka, pani Libuška, nasťahovala na statok aj s manželom, synom a dcérou. Opravili ho a hospodária v ňom.
O trištvrte na desať sme sa boli poprechádzať po telčských uličkách a po námestí Zachariáše z Hradce. Zachariáš z Hradce bol vzdelaný český šľachtic a humanista. V roku 1550 si za svoje sídlo zvolil Telč. Počas jeho pôsobenia (zomrel v roku 1589) zažila Telč a jej okolie veľký hospodársky rozmach. Zachariáš z Hradce zakladal nové rybníky, zavádzal moderné spôsoby hospodárenia a zakladal cechy. Už počas jeho života došlo k stavebným úpravám mesta a najmä jeho námestia. Za pomoci talianskych architektov prestaval telčský hrad na honosný renesančný zámok. Aj vďaka nemu je Telč od roku 1992 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Program akcie Balóny nad Telčí oznamoval, že v piatok 25. júna 2017 bude medzi 6,00 a 7,00 hodinou štart balónov. Ja som sledovala ich let o siedmej ráno z lúky pred našim apartmánom v Borovnej.
Psy, mačky a mačiatka žijú na dvore Kvapilovcov v absolútnej symbióze a častokrát sú zdrojom zábavy pre malých i veľkých návštevníkov. Jedna z nich si našla nielen tieň, ale aj pokoj vo veľkom drevenom kvetináči. V piatok sme sa vybrali do Třebíče, mesta pamiatok UNESCO. Pred trinástou hodinou sme si kúpili lístky v budove mestského múzea, aby sme mohli navštíviť jednu z nich. Baziliku sv. Prokopa.
Námetom pre rastlinnú ornamentálnu výzdobu bol Chválospev tvorstva na svojho Stvoriteľa z knihy Daniel zo Starého zákona. Dlhé roky bola Porta paradisi ukrytá pod vrstvami muriva a až v roku 1862 bola znovuobjavená a zrekonštruovaná do dnešnej podoby. O tom hovorí aj zlatý nápis nad vchodom do chrámu. "Z dlhoročného spustošenia zachránil a opravil Vincenc gróf Waldstein-Wartenberg r. 1862." V roku 2003 bola bazilika sv. Prokopa zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Z baziliky sv. Prokopa sme sa ponad rieku Jihlavu vybrali do židovskej štvrte. Patrí k najzachovalejším židovským štvrtiam v Európe a je to jediná židovská pamiatka mimo územia Izraela, ktorá je samostatne zapísaná do zoznamu UNESCO. Na pomerne malej ploche sú v nej natlačené domčeky, oddelené od seba úzkymi krivolakými uličkami. Jednou z nich sme vyšli na Hrádok, kde sa nachádza židovský cintorín. Třebíčský židovský cintorín sa rozkladá na ploche takmer 12 tisíc metrov štvorcových. Tým sa zaraďuje k najväčším židovským pohrebiskám v Čechách. Údajne je na ňom 11000 hrobov a takmer 3000 náhrobkov. Najstarší z nich je z roku 1631.
O šiestej večer sme už sedeli na terase U Zachariáše. Podľa programu Balóny nad Telčí mal večerný let začať medzi 18,00 a 19,00 hodinou. Celé námestie bolo zaplnené ľuďmi. Niektorí sedeli na terasách reštaurácií a kaviarničiek lemujúcich námestie, iní sedeli na lavičkách, na dlažbe alebo na fontáne.
Po pol siedmej sa začalo celé námestie žlto-červeno vlniť.
Sledovanie zväčšujúcich sa balónov bolo napínavé. Pomocníci museli čím ďalej, tým viac napínať sily, aby udržali balón až do poslednej chvíle na dlažbe.
Za sochou sv. Markéty, stojacej uprostred fontány, je pripravený aj tretí (posledný) balón, ktorý v piatkový večer vzlietal z námestia Zachariáše z Hradce. Socha sv. Markéty, patrónky mesta, je z druhej polovice 17. storočia a podľa ľudového podania má podobu telčského dievčaťa. O siedmej sa začali ponad námestie a renesančné domy vznášať balóny, ktoré mali svoje stanovištia vzámockom parku.
Za začiatok balónového lietania je považovaný 4. jún 1783, kedy sa pred zrakmi dvora Ľudovíta XVI. vzniesol teplovzdušný balón bratov Montgol erovcov. Prvými pasažiermi boli ovce, kačka a sliepka.
Pred treťou popoludní sme zaparkovali pod Plášťovým mostom v Českom Krumlove a vybrali sa k splavu na rieke Vltave. Pred nami sa otvoril výhľad nielen na Lávku pod Zámkem, ale aj na samotný zámok s jeho vežou. Valcová, šesťposchodová veža je zdobená maľovanou bosážou. Na štvrtom poschodí je zvonica so 4 zvonmi. Piate poschodie je arkádová ochodza. Na šiestom poschodí sú umiestnené hodiny a na samom vrchole je lucerna so zvonmi, ktoré bijú v hodinovom intervale. Zámok Český Krumlov je po Pražskom hrade najrozsiahlejší zámocký areál v Česku. Pri splave U Jelení lávky bývalo vždy množstvo divákov, ktorí s napätím očakávali ďalší a ďalší čln alebo raft. Ich plavbu sprevádzali hlasno vydávané pokyny, rady a smiech. Tentoraz tam takmer žiadni diváci neboli. V článku "Vltavské jezy mezi Vyšším Brodem a Boršovem" je uvedené "Jez, který býval ozdobouČeského Krumlova je po rekonstrukci pro vodáky i diváky zcela nezajímavý. Šlajsna je vlevo. Nahoře si sednete na kartáče z umělé hmoty a po nich se pomalu sesunete pod jez. Ty kartáče, to je rybí přechod, abyste věděli...".
Hlavnou úlohou tohto mostu je prekonať veľmi členitý terén, pretože roklina medzi zámkom a zámockým parkom je hlboká 40 m. Jeho dĺžka je 80 m a šírka 6,5 m. Dve najvyššie poschodia sú kryté. Horná chodba spája zámockú obrazáreň so zámockou záhradou. Dolná uzatvorená chodba zas spája Maškarnú sálu so zámockým divadlom. Pod dvojicou krytých a jednou otvorenou chodbou sa nachádzajú dve poschodia vysokých nosných oblúkov. Ich počet je vždy nepárny. Päť ich je v najvyššom poschodí, pod nimi sú len tri oblúky a oblúk, ktorým prechádzajú ľudia, je len jeden. Rieka Vltava je v Českom Krumlove vždy plná vodákov. Cestovné kancelárie ponúkajú splavy od Vyššího Brodu až po kláštor Zlatá Koruna. Český Krumlov je so svojou stredovekou zástavbou od roku 1992 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na Lazebníckom moste, ktorý spája Latrán s uličkou vedúcou do hradného komplexu, sa rozložila hudobníčka so svojimi fujarami - trombitami.
V pondelok sme sa vybrali do 70 km vzdialenej Haškovej Lipnice. V Lipnici nad Sázavou sa nachádza Múzeum Jaroslava Haška len pár krokov od lipnického hradu. Múzeum Jaroslava Haška je zriadené v dome, ktorý si kúpil v roku 1921 po svojom príchode do Lipnice. Tu napísal svoje dielo Dobrý voják Švejk. Múzeum bolo otvorené až v roku 1959 - 26 rokov po jeho smrti. Hrad Lipnice nad Sázavou je jedným z najmohutnejších českých šľachtických hradov. Okolo roku 1310 ho založil mocný rod pánov z Lichtenburku. Lichtenburkovci mali pri Nemeckom Brode (dnešnom Havlíčkovom Brode) strieborné bane a preto potrebovali v ich blízkosti (15 km) nielen svoju sídelnú rezidenciu, ale zároveň aj vojenskú oporu. Už od svojho založenia prekvapoval hrad Lipnice svojou veľkoleposťou, ktorá odrážala bohatstvo a moc jeho majiteľov. Zároveň bol aj dokonalou pevnosťou.
Neďaleko Lipnice nad Sázavou je do stien zatopených žulových kameňolomov vytesaný cyklus zaujímavých sochárskych diel pod názvom "Národní památník odposlechu". Vytesala ho skupina mladých kamenárov pod vedením výtvarníka a sochára Radomíra Dvořáka z Havlíčkovho Brodu. Patrónom celého "Národního památníku odposlechu" je Richard Hašek, vnuk slávneho spisovateľa Jaroslava Haška.
Od úst sme sa vybrali k uchu. Tento tri metre vysoký reliéf bol odhalený o rok skôr ako Ústa pravdy - v roku 2005. Názov "Bretschneiderovo ucho" má podľa mena tajného policajta z knihy Jaroslava Haška "Dobrý voják Švejk". Z Lipnice k nemu vedie modrá značka. Pri krčmičke U naháče, na severnom okraji obce Lipnice nad Sázavou, sú značky k ústam, uchu a aj k zlatým očiam. K reliéfu "Zlaté oči" sme už nešli. Zlaté oči sú v poradí tretím sochárskym dielom "Památníku národního odposlechu". Boli odhalené v roku 2007. Podľa údajov na internete sú vytesané v treťom lome asi v 2,5 metrovej výške nad hladinou vody. V očiach sú vyryté zlaté nápisy Enter a Exit.
Cestou z Lipnice nad Sázavou sme sa ešte na chvíľu zastavili v Telči na námestí Zachariáše z Hradce. Bolo takmer prázdne. Po trojdňovej balónovej este nezostali žiadne stopy. Veže Kostela Jména Ježíš (vpravo) a rozhľadňa veže kostola sv. Jakuba vytvárali pozadie nielen balónom nad Telčí, ale vytvárali aj dokonalý zrkadlový obraz vo vode Ulického rybníka.
V sobotu sme sa vybrali do Slavoníc. V 16. storočí boli majetkom Zachariáše z Hradce. Vďaka zachovanému historickému jadru mesta majú Slavonice prezývku "malá Telč" alebo "perla západomoravskej renesancie".
Sgrafity zobrazujú mytologické témy, podobizne kráľov a rakúskych arcivojvodov. Doplnené sú výjavmi so starozákonnou a mytologickou tématikou. Sgra tá boli objavené v roku 1924. Naposledy boli zreštaurované v roku 2015. Fontána na slavonickom Hornom náměstí vznikla roku 1783, keď bol do osembokej žulovej nádrže vložený neskorogotický stĺp a na ňom bola postavená baroková socha sv. Floriána, ochrancu pred ohňom. Socha sv. Floriána má pripomínať požiar, ktorý zachvátil Slavonice v roku 1750.
Necelý kilometer vzdušnou čiarou od rakúskych hraníc leží malá dedinka Maříž. V roku 2011 v nej trvalo žilo 7 obyvateľov. V súčasnosti je Maříž miestnou časťou Slavoníc, od ktorých je vzdialená necelé 3 km. V roku 1991 v nej založil výtvarník Kryštof Trubáček keramickú dielňu pod názvom "Maříž, autorská originální keramika". Nielen v samotnej dedinke Maříž, ale aj na Hornom náměstí v Slavoniciach je dielňa, v ktorej si môžu malí i veľkí vyrobiť a namaľovať svoj vlastný hrnček alebo si farbou potlačiť svoje tričko.
Zo Slavoníc sme odchádzali pred treťou a o štvrtej sme parkovali na "horskom" parkovisku pod hradom Roštejn. Hrad Roštejn je neskorogotický hrad, ktorý nechali v prvej polovici 14. storočia vybudovať páni z Hradce. V 2. polovici 16. storočia ho Zachariáš z Hradce prestaval na renesančný lovecký hrádok, obkolesený rozľahlou oborou.
O šiestej sme opäť prišli na telčské námestie. Bolo plné návštevníkov. Príjemný sobotný podvečer sľuboval lety balónov. Na ľavej strane námestia stojí veľmi pekný sgra tový dom. V roku 1532 ho kúpil pekár Michal, neskorší starosta mesta. Dom dal nielen prestavať, ale aj vyzdobiť sgra tmi zobrazujúcimi 11 starozákonných vojvodcov. Nad oknom v atike je letopočet 1555. Sgra tá boli objavené a zrekonštruované v roku 1953. Desať minút po šiestej ešte nebol na námestí Zachariáše z Hradce ani jeden voz s balónovým košom.
Podľa programu sa balónové lietanie opakuje v troch dňoch celkovo päťkrát. V piatok a v sobotu ráno medzi šiestou a siedmou a večer medzi osemnástou a devätnástou hodinou. V nedeľu ráno sa koná posledný let. Program letov závisí od počasia. V niektorých ročníkoch boli lety redukované. Už sme zažili aj taký ročník, kedy celé námestie s napätím očakávalo predpoveď počasia. Organizátori boli nakoniec donútení pre zlé počasie sobotný večerný let let zrušiť. Nedeľný ranný let je vlastne plánovaný ako náhradný, ale v prípade dobrého počasia sa koná ako "voľný". V sobotu 26.8.2017 o trištvrte na sedem večer balóny nad Telčom leteli. Máloktorý divák vnímal renesančné námestie. Takmer všetky tváre boli obrátené k oblohe. Balóny, ktoré štartovali zo zámockého parku, sa pred siedmou objavili na oblohe nad telčským zámkom.
|
|
Potulky po Európe - hlavná stránka Vydal: Zlatomoravecký spisovateľ, Zlaté Moravce 2023 |
